Správny posed na bicykli
Správny posed je na bicykli bodom číslo jedna. Jeho správne nastavenie vám umožní vyvarovať sa mnohým nepríjemnostiam, od posmešných pohľadov, až po zničenú chrbticu a neefekívne šliapanie. Skrátka, zásluhou zlého posedu budete vyzerať na bicykli ako úplný amatér, pôjdete pomalšie a skôr sa unavíte.
Sedlo vodorovne
Sedlo má byť vodorovne. Ani špičkou dole, ani dohora. Pokiaľ ho budete mať "do kopca" (špičkou dohora), tak si vaše cenné pohlavné orgány užijú, zadok bude kĺzať dozadu a budete mať snahu sa neustále rukami priťahovať dopredu. V opačnom prípade so sedlom "z kopca" (špičkou dole) sa zase budete neustále rukami odťahovať. V oboch prípadoch vás môžu začať bolieť ruky a brušné svaly a vy nemusíte chápať prečo.
Ako vysoko?
Sadneme si na bicykel a jednu z kľúk dáme rovnobežne so sedlovou trubkou (to je tá, v ktorej je zasunuté sedlo). Položíme nohu (v topánke) na pedál pätou (noha by mala byť vystretá). Ak po tomto nastavení položíme špičku chodidla na pedál, noha by mala byť mierne ohnutá. Nesmie byť úplne natiahnutá ani viac skrčená. Pokiaľ budete mať nohu úplne natiahnutú, budete mať sedlo príliš vysoko a môžete sa pri jazde na bicykli tzv. presýpať. Teda zadok sa vám bude presúvať zo strany na stranu.
Pre správne nastavenie výšky sedla predpokladáme, že máte správne zvolenú veľkosť bicykla. Pri horskom bicykli dnes neexistuje zásadné pravidlo, aký vysoký má bicykel byť. Je to spôsobené mnohými variantami stavieb rámov. Už dávno sa bicykle nevyrábajú iba s klasickým trojuholníkom hlavných rámových trubiek. Rámy bicyklov môžu byť sloopingové (horná rámová trubka je sklonená dozadu), rôzne odpružené a podobne. Sedlovka by mala byť vysunutá z rámu aspoň 10 cm, skôr viac. Súčasne preferujeme bicykel čo najmenší s ohľadom na tuhosť rámu. Menšie bicykle tiež vyzerajú lepšie. Pokiaľ budete mať bicykel menší, riadidlá budete mať nišie než sedlo (alebo aspoň vo výške sedla), čo je správne.
Ak ste dlháň a nemôžete zohnať dostatočne veľký bicykel, nemáte inú možnosť, než sedlovku vytiahnúť na správnu výšku veľmi vysoko, prípadne si obstarať dlhšiu. Premýšľajte ale, či bicykel nie je na vás zároveň príliš krátky. Dajte pozor na limit maximálneho vytiahnutia sedlovky, ktorý býva na sedlovkách vyznačený. Ak ho prekročíte, môžete poškodiť rám v mieste upnutia sedlovky podsedlovým upinákom, čo sa ľahko môže stať, zvlášť pri duralových rámoch. Správne má byť sedlovka zasunutá minimálne tak, aby jej spodný okraj bol aspoň trochu pod dolným okrajom hornej rámovej trubky. Ak ste však napriek tomu nútení vytiahnúť sedlovku až po limit, je na zvážení, či bicykel nie je na vás príliš malý, a tým aj zároveň krátky. Nie vždy sa dá dohnať príliš krátky rám dlhším predstavcom, ktorý upevňuje riadidlá k rámu. Vytiahnutie sedlovky vzhľadom k vašej postave si v obchode vyskúšajte.
Zabudnite teda na rôzne šikovné poučky. Jedna z nich napríklad radí, že si máme stupiť obkročmo nad bicykel a medzi rozkrokom a hornou rámovou trubkou má byť určitá vzdialenosť. To je tvrdenie dosť nepresné, a práve s ohľadom na rôzne konštrukcie rámov často nezmyselné.
Poloha chodidla na pedáli
Sedlo máme už správne vysoko a tak sa pozrieme, ako sú umiestnené vaše chodidlá.
Pretože väčšina z vás už používa nášlapné pedále, tak je potrebné začať pri zarážkach, ktoré sa upevňujú na topánky (tretry). Namontujeme ich iba približne a poriadne dotiahneme. Pokiaľ skrutky pritiahneme slabo a zarážka sa vám na topánke bude hýbať, môže sa vám stať, že nohu z pedála už nevycvaknete a budete tak nútení spať, jesť a chodiť do kina s pedálom na nohe. Nohu musíte mať na pedáli absolútne rovno, rovnobežne s kľukou. Inak budete napríklad šliapať s kolenami od seba. Alebo budete vyzer
ať ako kačka. Odhliadnime od skutočnosti, že si otieraním tretry o kľuku zmažete nápis na vašich drahocenných kľukách. Kĺb palca na chodidle má byť nad osou pedála. Ani pred ňou, ani za ňou.
Posúvame sedlo
Teraz ešte musíme skontrolovať, či máme v správnej polohe sedlo (vodorovný posun) s ohľadom na pedále. Kľuku otočíme do vodorovnej polohy a nohu zacvakneme do pedála. Vezmeme šnúrku so závažím a ten priložíme na špičku kolena. Dole nám musí šnúrka prechádzať stredom osy pedála.
A čo riadidlá?
Tak tu to už môže byť trochu individuálne a môžete sa riadiť svojími pocitmi. Napriek tomu je však veľmi dôležitá správna poloha brzdových páčiek. Zistíme ju tak, že si na bicykel sadneme, ruky položíme na riadidlá a natiahneme prsty rovnobežne s rukou. Brzdové páčky by sa nám mali zľahka opierať o spodnú časť prstov. Pri takto nastavených brzdových páčkach nebudeme musieť ruky pri brzdení na riadidlách zbytočne pretáčať. Správna vzdialenosť a výška riadidiel voči sedlu je trochu kompromisom a môžete sa riadiť podľa toho, ako sa vám na bicykli dobre sedí. Pretekár je viac natiahnutý a sklonený (jazdí predsa rýchlo), s ohľadom na aerodynamiku. Jazda na horskom bicykli nie sú totiž len šialené zjazdy a prudké stúpania. Býva to aj ťažká a rýchla práca po rovinách za chrbtom kamarátov, kde budete hľadať každý kúsok závetria a váš chrbát sa hrbí pred nepríjemným vetrom. Pokiaľ máte bruško, ktoré vás čiastočne obmedzuje, istotne si dáte riadidlá vyššie a bližšie. Napriek tomu sa snažte, aby ste na bicykli nevyzerali narovnaní ako za kuchynským stolom, alebo neboli príliš natiahnutí a ostatní získavali dojem, že vám chcú riadidlá utiecť dopredu. Keď si nastavíte správny posed bicykla podľa nášho návodu, určite budete spokojní. Budete si možno spočiatku musieť na nový posed zvyknúť, pretože ste do tejto chvíle sedeli na bicykli nesprávne, ale za krátko zistíte, ktorý posed je lepší. Nie je to vlastne náš návod, ale skúsenosti celej generácie cyklistov, ktoré rozhodne platia aj dnes pre horské bicykle. Je totiž jedno, či idete na cestnom, dráhovom, cyklokrosovom alebo horskom bicykli. Vždy musíte šliapať správne a vaše svaly musia byť v optimálnej polohe. Iba tak podajú ten najlepší výkon a unavia sa neskôr, než pri nesprávnom posede. Posed ale nie sú len nohy v pedáloch. Je to celé telo, ktoré si musí na bicykli doslova hovieť. Musí sa tešiť na to, kedy ho na bicykel posadíte. Ak ho posadíte nesprávne, ďaleko vás nedovezie. Nie je to predsa iné ani pri ostatných športoch. Vo formule 1 má každý pilot svoj na mieru robený kokpit. Alebo oštepár Železný. Aby hodil svojich deväťdesiat metrov, netrávi iba hodiny a hodiny v posilňovni. Okrem ostatnej nutnej techniky určite kontroluje, či ruka, ktorá vymrští oštep, je pred hodom správne natiahnutá a pri hode prebieha po správnej krivke, ktorá zabezpečí optimálnu prácu svalov. Samozrejme, niekto môže namietnuť, že videl niekde nejakého šampióna, a ten že sedel úplne inak. Spomeňme napríklad Miloša Hrazdíru, pojem českej cestnej cyklistiky. Ten si často pred každou etapou posúval sedlo. Raz o dva milimetre dole, potom o milimeter hore. Ale to sú skutočne výnimky. A že ten Hrazdírov milimeter sa nedá cítiť? Naučte sa správne sedieť a uvidíte sami, že áno. Inak by to Hrazdíra nerobil. Alebo dráhoví šprintéri. Niektorí šliapu viac špičkami a sedia trochu vyššie. Idú ale naplno približne len 200 metrov, a potom dlhé minúty odpočívajú. Krátke, rýchle a výbušné jazdy majú však pri šliapaní trochu iné zákonitosti.
Niekoľko ďalších malých rád
Nastavte si doma posed podľa nášho návodu, zoberte si do vrecka potrebné náradie a choďte sa previezť okolo domu. Skúste si, ako sa vám ide a posed priebežne dolaďte. Predtým, než predáte svoj starý bicykel, na ktorom sa vám dobre sedí (samozrejme správne sedí), zmerajte si na ňom základné vzdialenosti. Výšku sedla od stredovej osky a vzdialenosť špičky sedla od riadidiel. Rozhodne nemerajte výšku sedla od zeme, pretože takmer každý bicykel má stred umiestnený od zeme v inej vzdialenosti. Záleží to na geometrii stavby rámu. Na novom bicykli budete sedieť rovnako dobre a ušetríte si prácu s nastavovaním rovnakého posedu na novom bicykli. Preložte si na nový bicykel svoje sedlo zo starého bicykla, na ktorom ste niekoľko rokov sedeli. Načo presviedčať zadok, že to nové sedlo je lepšie a že si musí zvyknúť na iné, o ktorom nie ste presvedčení, že bude lepšie. Aj váš zadok si dosť pamätá. Pri nastavovaní zarážok na tretrách myslite na to, že už pri prvom dotiahnutí sa vám do tretry vytlačia drážky zo zúbkov na spodnej strane zarážok a zarážky budú pri ich prestavení chcieť skĺznuť opäť do prvej polohy. Keď už hýbete so sedlom hore a dole, namažte si sedlovku v dĺžke, ktorá je zasunutá v ráme, vazelínou. Za dva roky sa rozhodnete ju vytiahnuť a môžete byť prekvapení, že vám do rámu "vrastie" tak, že vám nič nepomôže ju vytiahnuť. Mažte ju aj v priebehu roka, zvlášť vtedy, keď jazdíte aj v zime. Správny posed nie je pre vaše svaly všetko. Ešte musíte dobre šliapať. Na bicykli sa sedí kľudne a snažíme sa, aby bicykel poháňali len nohy (veď čo iné?) a nie pohyby celého tela. Chodidlo na pedále musí byť v každej polohe otočenia kľúk mierne naklonené dopredu. Neprešliapavame teda na päty dole, ani nešliapeme príliš špičkami. Pokiaľ budete mať správny posed a nie ste drevený, chodidlá sa vám sami budú otáčať v správnej polohe. Pre nácvik správneho šliapania je vhodné si obstarať cyklistické valce, ktoré pri jazde nekladú takmer žiadny odpor. Používajú sa predovšetkým na rozjazdenie (zahriatie organizmu) pred pretekmi, ale aj na nacvičovanie krúživého pohybu nôh a pre zrýchlenie frekvencie šliapania (na ľahšom prevode). Všimnite si, že niektorí šliapu na bicykli akoby do štvorca. Krúživý pohyb nôh je možné nacvičiť aj na iných trenažéroch s vypnutím záťaže. Všetko samozrejme na svojom bicykli so správne nastaveným posedom. Myslite na to, že ak sedíte na bicykli nesprávne, správne šliapať sa nikdy nenaučíte. Riadidlá musia byť dostatočne široké. Nie veľmi úzke, aby sme nemali ruky veľmi pri sebe, stláčali si hrudník a zle dýchali. Ani nie veľmi široké, aby sa nám s nimi dobre manévrovalo, napríklad medzi stromami. V zásade však trochu širšie než sú vaše ramená. Pokiaľ máte doma malú ratolesť, pri ktorej predpokladáte, že bude športovať, a teda aj jazdiť na bicykli, dbajte na to, aby už od útleho veku na bicykli sedela správne a nechytila nesprávne návyky.
zdroj merida.sk/clanek/273